13.10.2013 1Tm 2,8-15 (Pavol Bargár) - ordinace ke službě Slova a svátostí

1 Tim 2, 8 – 15: Postavenie žien

„Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste, sväté ruky pozdvihujúc bez hnevu a sváru. A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom, ale dobrými skutkami, ako sa patrí na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti. Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou. Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala. Adam bol totiž stvorený prvý, potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena bola zvedená, dopustila sa priestupku; bude však spasená rodením detí, ak zotrvá vo viere, láske a posvätnej zdržanlivosti.“

 

Uhříněves, 13.10.2013

 

Milí priatelia v Kristu!

Biblia, Písmo sväté, je kniha, ktorá obsahuje mnoho rôznych tém. Je pre ňu typické, že tieto témy sa priamo dotýkajú našich životov. Príbehy sú nezriedka akoby vzaté priamo zo života, ponaučenia sa týkajú rôznych oblastí ľudského konania. A tieto biblické rozprávania zväčša kladú na človeka veľký nárok – samozrejme, tomuto nároku predchádza, alebo je s ním úzko spojené, zasľúbenie Božej milosti a požehnania. Práve kvôli tomuto nároku vzbudzuje Biblia u mnohých ľudí nevôľu, odpor, odmietnutie, alebo aspoň rozpaky či neporozumenie. Nebývajú to len ľudia mimo cirkev, neveriaci, takýto postoj k Biblii často zaujímame i my, veriaci kresťania. Ale my sme sa už naučili svoje rozpaky a nevôľu zakryť, povieme, že je to už raz tak napísané a my tomu musíme veriť a prijať to. Mnohokrát sa nad textom ani nezamýšľame. Ale je tento postoj správny? Veď je predsa prirodzené, že človek sa rozčúli a cíti sa dotknutý, keď ho kritizujú.

Celá Biblia ľuďom určite nevadí. Napríklad aj ateisti si veľmi radi vypočujú Hymnus na lásku z 1. Kor 13. Ale taký text ako je náš dnešný, to už je iné „sústo.“ Milé sestry, pýtam sa predovšetkým vás, necítite sa dotknuté, že vám nejaký neznámy chlap, bývalý farizej z Malej Ázie, prikazuje, že máte byť podriadené a poslušné? Že sa nemáte pekne obliekať a starať sa o seba? Myslím, že máte právo byť dotknuté. Ja osobne aspoň by som bol...

Ak máme takéto pocity, páchame tým hriech proti Pánu Bohu? Mali by sme sa hanbiť? Ak máme niekoho veľmi radi, ak ich ľúbime – našich manželov/manželky, rodinu, priateľov – občas povedia niečo, čo nás „zdvihne zo stoličky,“ na čo máme iný názor, čo nás privedie k diskusii. Keby sa to nedialo, asi by sme ich neľúbili. Apatia, nezáujem je opak lásky. Ako úprimní kresťania by sme rovnako mali pristupovať aj k Biblii – nie s nezáujmom, bez rozmýšľania a vztiahnutia si textu na náš život – ale s láskou, a teda kriticky. Čo mi text hovorí? Prečo ma to rozčuľuje? Hovorí text skutočne to, čo sa zdá, že hovorí?

Pozrime sa na náš dnešný text. Často sa používa ako argument proti ordinácii žien – ženy nemajú byť farárky, nebodaj biskupky, atď. Tento text sa často cituje aj v menšinových kresťanských cirkvách a spoločenstvách, kde sa ženy obliekajú skromne a nezdobia sa, na bohoslužbách sedia oddelene od mužov, a pod. Ba v niektorých komunitách dokonca muži bývajú v oddelených domoch ako ženy!

Je to správne alebo nesprávne chápanie nášho textu? Máme za to tieto spoločenstvá kritizovať alebo máme tento text aj my tak vykladať? Snáď majú pravdu, možno je to tak. Ak tomu týmto spôsobom veria, tak je to správne. Ale ak niečomu veríme, musíme aj vedieť, prečo tomu veríme. Nestačí si len zobrať jednu či dva verše, hoci aj z Biblie, a na ich základe argumentovať. Vtedy by sa Biblia stala tým príslovečným „papierovým pápežom,“ pred čím varoval už Martin Luther. Veď sa dajú nájsť iné verše, dokonca celé knihý z Biblie, ktoré chvália ženy a vysoko si ich cenia. Že sa ženy nemajú zdobiť? Ale napríklad v knihe Kazateľ a v Piesni piesní sa hovorí, že žena (a človek vôbec) sa má pekne obliekať, umyť, navoňať. Že ženy, nemajú vyučovať, ale majú byť ticho? Veď poznáme celú radu žien v Izraeli, ktoré ľud viedli či aspoň zaujímali význačné miesto: sudkyňa Debora, Mojžišova a Áronova sestra Mirjam, prorokyňa Chulda. Podľa žien sú dokonca nazvané niektoré biblické knihy – Rút a Ester. Že Eva bola zvedená na hriech prvá? Ale práve ženy boli prvé pri hrobe Pána Ježiša a dozvedeli sa radostnú novinu. Atď., atď. Samotné stavanie veršíkov proti sebe nestačí, musíme sa snažiť pýtať na situáciu, do ktorej bol text adresovaný a na zmysel, ktorý má pre nás. Tak teda, ako je to s naším textom? Verím, že jeho zmysel spočíva niekde trochu inde...

Biblia je kniha, ktorá vznikala v určitých časových obdobiach. Jej adresáti neboli akýsi všeobecní ľudia, ale konkrétne spoločenstvá či osoby. Najprv Izrael, potom prvé cirkevné zbory. K nám sa text Biblie dostáva takpovediac okľukou, skrze vieru, keďže veríme, že sme duchovný Izrael a pokračovatelia prvotnej Kristovej cirkvi.

Títo adresáti biblického textu žili v dobe, ktorá, ako nakoniec každá doba, mala svoje problémy. Biblia sa pokúšala na tieto problémy upozorňovať, vystríhať pred nimi a poskytovať možnosti riešenia. Boli to témy, ktoré boli v tej dobe nanajvýš aktuálne a či už Izrael alebo cirkev tej doby k nim musela zaujať postoj.

Len si spomeňme na niektoré z týchto problémov. Napríklad problém čistých a nečistých zvierat a jedenia ich mäsa. Problém jedenia mäsa modlám obetovaného. Problém (pre Izraelcov) platenia dane cisárovi. Problém obriezky – pred vstupom do cirkvi. Dalo by sa pokračovať ďalej. Čo však majú spoločné je, že pre nás to už nie sú palčivé témy.

Samozrejme, že sa môžeme len domýšľať, ale snáď keby Biblia vznikala dnes, boli by v nej obsiahnuté iné témy. Možno problémy života v spotrebnej, konzumnej spoločnosti. Možno naliehavosť ochrany životného prostredia. Možno nebezpečenstvo jadrových zbraní. Snáď téma terorizmu. Istotne sociálne problémy dneška – bezdomovci, nezamestnaní, vojnoví utečenci, lacná pracovná sila, atď. Aj tu by sa dalo pokračovať ďalej.

Podobné je to s problematikou dnešného textu. Ako si ho môžeme vysvetliť? V prvom rade treba povedať, že apoštolovi Pavlovi nešlo o všeobecné rozdelenie úloh žien a mužov, ktoré by sa dalo uplatňovať v každodennom živote. Ide o úlohy a postavenie počas spoločných modlitieb, teda na bohoslužbách. To správne rozpoznali aj prekladatelia nášho slovenského vydania Biblie, keď nadpis tohto oddielu označili: Osobitné úpravy o spoločných modlitbách. Naznačuje to aj v. 8: „Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste...“ Prečo Pavol volil také ostré slová? Čo sledoval týmito opatreniami? Musíme pamätať na to, že mladé kresťanské zbory žili v oblasti dnešného Grécka, Turecka, Sýrie. Na týchto územiach sa to len tak hmýrilo všelijakými náboženstvami, kultami a rôznymi mystérijnými spoločenstvami. Nezriedka sa jednalo o kulty plodnosti, kde práve žena ako taká hrala dôležitú úlohu. Žena bola schopná rodiť deti, mala životodarnú silu a toto z nej robilo predmet uctievania. Bola postavená do pozície bohyne, pretože ako žena bola schopná rodiť deti, tak bohyňa, Veľká matka, bola schopná dávať život celej zemi – rastlinám, zvieratám i celému ľudstvu. Takáto viera, samozrejme, nebola pre židov ani pre kresťanov prijateľná. Stála v ostrom protiklade ku viere v Jediného Boha, ktorého dielom je celý svet a človek. Ľudia majú síce zvláštne postavenie medzi stvorením, no bohmi v žiadnom prípade nie sú. Nový život je vždy darom Božím, a nie výsledkom božskej plodivej sily ženy.

Tieto náboženstvá plodnosti mali svoje vlastné spôsoby uctievania, v ktorého strede stála práve žena ako bohyňa. Ako vyzeralo takéto uctievanie, to si my, milé sestry a bratia, ako umiernení Stredoeurópania už nedokážeme ani predstaviť. Bolo to niečo, čo dobre vystihuje to porekadlo „Sodoma, Gomora.“ Veľa mužov a žien, extatická hudba, nemierne (veľmi nemierne) pitie opojných nápojov, rozmanité orgiastické rituály. Rôzne ozdoby, divoké účesy, výstredné oblečenie a maľovanie. Úplná nespútanosť. Muži si často obliekali ženské šaty, aby sa stali podobní božskej žene. A v prostriedku toho všetkého stála žena ako bohyňa, ktorej sa všetci klaňali a uctievali ju. Takto to vyzeralo.

Myslím, že práve proti takýmto proti-kresťanským praktikám Pavol protestuje, a preto píše slová nášho textu, ktoré predstavuje návrh riešenia. Ženy nie sú božské, pretože dokážu dávať život, práve naopak, kvôli ich schopnosti rodiť deti budú spasené.

Nám sú už takéto plodnostné kulty vzdialené, pre nás nepredstavujú problém, ktorý musíme ako kresťania riešiť. Znamená to však, že by tieto verše pre nás už neboli aktuálne? Určite nie. Veď aj dnes sa schádzame na bohoslužbách, ktoré musia mať určitú formu a tvar. V súčasnosti už nie je problém, že by žene bola pripisovaná božská sila, a cirkev by sa potrebovala proti tomuto názoru brániť. Ale dnes sú tu iné problémy, ktoré môžu tiež ovplyvniť stvárnenie našich Služieb Božích. Napríklad: Ako aktívne zapojiť do bohoslužby čo najviac ľudí, keďže všetci máme pred Pánom Bohom rovnaké postavenie, kňazi nie sú ničím výnimoční? Ako spríjemniť cudzincom a návštevníkom pobyt v našom strede? Aké miesto by mali mať deti na nedeľných hlavných Službách Božích – mali by byť celý čas na besiedke na oddelelnom mieste alebo aspoň určitú dobu spolu s celým zhromaždením? A pod.

A ak chceme tento text nevyhnutne vidieť ako taký, čo hovorí o vzťahu mužov a žien a ich rovnosti či podriadenosti, tak sa zamyslime nad slovami nášho textu spoločne s inými slovami apoštola Pavla, z listu Gal 3, 28: „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristu Ježiši.“ Pre tých, ktorí sú v Kristu Ježiši, to znamená: tých, ktorí sa vrhli do Božích milujúcich rúk,už neplatí hierarchia medzi národnosťami, sociálnym postavením a ani pohlavím. Dôležité je, aby bol každý prijímaný ako Božie dieťa, ako brat a sestra. Áno, rozdiely medzi pohlaviami sú tu stále, no pre nás nie sú rozhodujúce. Čo je rozhodujúce však, že tak ako nás Boh prijíma bez rozdielu, ak aj my dbajme, aby každý z nás mohol byť skutočnou ženou a skutočným mužom – deťmi Božími. Nedovoľme, aby sa zo ženy stala len pekná tvár či atraktívne telo na reklamnom plagáte alebo na obálke časopisu. Alebo aby nebola znížená len na úlohu slúžky v domácnosti. Na druhej strane, nedovoľme, aby sa z mužov stali len „stroje na kariéru“: mašiny, ktoré zarábajú peniaze, no pritom sa ani skoro už nepoznajú so svojimi manželkami a deťmi.

Apoštol Pavol zakončuje dnečný text tak, že spásu dáva do súvisu s vierou, láskou a posvätnou zdržanlivosťou. A presne tieto „poklady“ by mali viesť i naše konanie. To bohoslužobné, ale aj každodenné. Veď to je sloboda, ku ktorej nás povolal Kristu! Amen.

 

 

Kaz 9, 7 – 10

Gal 3, 19 – 28

 

Pane náš, ďakujeme Ti za to, že stále ku nám neprestávaš hovoriť a svojím slovom nás vytrhávať z našich zabehaných koľají. Chceme sa nechať vyprovokovať tvojím slovom a na jeho základe zmeniť svoje životy. Chceme si všímať tých, ktorí boli a sú v našom spoločenstve a našej spoločnosti utláčaní, prehliadaní, chceme prinášať Tvoje evanjelium vdovám a sirotám, chudobným, zajatým a slepým. Ty sám nás vyslobodzuj z našich predsudkov, prosíme o silu a dar Tvojho duchu, ktorý by zmenil náš postoj a dal nám pocítiť Tvoju milosť a radosť zo života, ktorý Ty ponúkaš. Amen.