Farní sbor
Českobratrské církve evangelické
v Uhříněvsi a Říčanech
Farní sbor
Českobratrské církve evangelické
v Uhříněvsi a Říčanech
Tvár iného: Kázeň na biblický text Gn 33, 10
„Jákob však povedal: Nieže tak! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prijmi odo mňa tento dar, lebo keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár, taký si bol ku mne láskavý.“
Uhříněves/Říčany (26.7.2015)
Milí priatelia v Kristovi,
dnešný kázňový text, ktorý vlastne predstavuje len jeden verš či dve vety, je súčasťou pozoruhodného a nám možno vzdialeného príbehu. Odvíja sa pred nami scenéria ako z historického filmu: prostredie prašnej, suchej krajiny Stredného východu, ľudia v dobových šatách, stáda kôz, oviec a dobytka, slúžky a sluhovia, nomádske tábory. Avšak v centre celého diania je stretnutie – stretnutie dvoch ľudských bytostí, dvoch bratov, Jákoba a Ézava, ktorí sa dlhé roky nevideli, po tom, čo sa rozišli ako nepriatelia na život a na smrť. Hoci takto vypätý vzťah sme sami nemuseli nevyhnutne zažiť, je to práve onen motív stretnutia medzi dvomi ľuďmi, ktorý nám činí blízkym a zrozumiteľným tento tisícročia starý príbeh. Stretnutia sú tým, čo napĺňa naše životy zmyslom; v stretnutiach a ich prostredníctvom sa ten zmysel vytvára. Stretnutia v bežnom živote, v zamestnaní, v škole, v bohoslužobnom priestore. Stretnutia s inými – ľuďmi, myšlienkami, Bohom. Ako kresťania môžeme stretnutia vnímať optikou viery ako Boží dar obsahujúci potenciál, možnosť zmeny našich životov, ktorá môže slúžiť k nášmu vlastnému obohateniu i k obohateniu ľudí okolo nás.
Jedným zo symbolov stretnutia je nepochybne tvár. A práve tvár, domnievam sa, je i kľúčovým slovom nášho dnešného textu. „... lebo keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár, taký si bol ku mne láskavý,“ hovorí Jákob Ézavovi. Čo to znamená? Čo predstavuje symbol tváre, tváre iného v perspektíve kresťanskej viery? Predstavíme si tri možné významy.
Po prvé, pohľad na tvár iného človeka nás otvára hlbšiemu vzťahu. Jákob vyznáva pri pohľade na bratovu tvár, aký bol k nemu Ézav láskavý. Je to stretnutie tvárou v tvár, ktoré pomáha prekonať dlhoročné odcudzenie a nenávisť a vnáša do života oboch súrodencov láskavosť a zmierenie. Áno, tvár je skutočne zrkadlom či vstupnou bránou do osoby človeka a dáva najavo jeho postoje a pocity, jeho najhlbšie „ja“. Každý z nás už istotne zažil silu stretnutia tvárou v tvár s iným človekom. V písomnom, telefonickom či e-mailovom kontakte táto skúsenosť nemusí byť taká silná, pretože je sprostredkovaná komunikačnými médiami. Osobné stretnutie nám naproti tomu dáva viac možností. Možnosť lepšieho spoznania sa, prekonania ťarchy minulosti, budovania dôvery či rozvíjania budúcej spolupráce a vzťahu. Preto sú veľkou milosťou a darom i tieto naše stretnutia v rámci spoločenstva kresťanov. Máme možnosť stretať sa so sestrami a bratmi a spoznávať sa navzájom. Tieto stretnutia by nás však nemali viesť k uzavretosti a spokojnosti samých so sebou. Jákobovi a Ézavovi ich stretnutie pomohlo prekonať kliatbu minulosti a otvorilo im možnosť nového a bohatšieho života. Modlime sa, aby podobnému cieľu slúžili i naše stretania v kruhu kresťanov.
Po druhé, pohľad na tvár iného človeka nám umožňuje vidieť tvár Božiu. Jákob to hovorí priamo: „... keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár...“. K tomu mieri i náš dnešný prvý prečítaný biblický text z Jánovho evanjelia, konkrétne jeho posledný verš: „Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený (Syn) Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil“ (Jn 1, 18). Myšlienkový svet Biblie je priestorom vzrušujúceho napätia medzi vedomím o nemožnosti vidieť pravého Boha, Hospodina, tvárou v tvár a medzi obrovskou túžbou, ba až existenciálnou nutnosťou nejakým spôsobom toto videnie dosiahnuť. Áno, biblické posolstvo je skutočne veľmi triezve – prakticky takmer žiadne, či len veľmi, veľmi ojedinelé (porov. Jb 38, 1; avšak oproti tomu napr. 1Kr 19, 11-13) náboženské spektákle, grandiózne zjavenia či pompézne vizuálne efekty. Boh Abraháma a Sáry, Boh Ježiša Krista volí inú cestu: Prichádza za človekom ako človek – ako to rozpoznal Jákob, v tvári iného človeka môžeme a smieme zhliadnuť tvár Božiu. V najkoncentrovanejšej podobe k takému stretnutiu medzi Bohom a človekom došlo v Inkarnácii, v osobe Ježiša z Nazareta. Ježiš bol ikonou Božou a kto videl jeho tvár, videl Boha. Avšak k takýmto stretnutiam dochádza aj v súčasnosti a snáď i mnohí z nás tu dnes by dokázali vyznať, že v stretnutí s iným človekom, ktoré mali možnosť zažiť, naozaj uvideli Božiu tvár. V populárnej slovesnosti predstavuje nábožensky plaché vyjadrenie tejto skutočnosti i možnosti zároveň, keď niekto o inom človeku povie, že je anjelom. Možnosť vidieť v tvári iného človeka Božiu tvár je však nielen veľkým darom, ale pre kresťanov i záväzkom. Ako jednotlivci i spoločenstvá sme volaní k tomu, aby sme boli spoločenským predĺžením Vtelenia – aby pri stretnutí s nami ľudia mohli vyznať, že vidia tvár Božiu. Modlime sa, aby sme tomuto povolaniu boli schopní autenticky a verne dostáť.
Po tretie, pohľad na tvár iného človeka nám umožňuje poznávať a utvárať samých seba. Jákob pri stretnutí s Ézavom a pri pohľade na jeho tvár znovuobjavil sám seba a obnovil svoj vzťah s rodinou i minulosťou. Nejde vôbec o to, že by sa bol vrátil tam, odkiaľ pred mnohými rokmi odišiel. Naopak, toto stretnutie mu otvorilo budúcnosť a umožnilo byť novým človekom. Jeden z prúdov filozofie 20. storočia, ktorý sa nazýva personalizmus a medzi ktorého najdôležitejších predstaviteľov patria židovskí myslitelia Martin Buber a Emanuel Lévinas, zdôrazňuje význam stretnutia a dialógu s iným človekom a taktiež pracuje so symbolom tváre. Tvár iného človeka je zrkadlom, v ktorom vidíme samých seba. Avšak nielen to: stretnutie tvárou v tvár s iným nám umožňuje pracovať na sebe samých a utvárať svoju identitu. Istotne sme to všetci z nás zažili, že stretnutie a rozhovor s druhými ľuďmi nás obohatili a niekedy i zmenili naše názory, postoje a hodnoty. Povedané so zmieňovanými predstaviteľmi personalistickej filozofie, potrebujeme iných, aby sme sa mohli stať samými sebou. Biblické posolstvo predstavuje ľudskú identitu ako otvorenú. Mám veľmi rád nasledujúce slovo z 1. listu Jánovho: „Milovaní, teraz sme dietkami Božími, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je“ (1Jn 3, 2). Vo vymedzenom medziobdobí, pokiaľ „vyjde najavo“, je na každom z nás, aby sme túto svoju otvorenú identitu formovali – a to v rozhodujúcej miere práve stretnutiami s inými ľuďmi. Modlime sa za schopnosť a silu utvárať svoje životy v stretnutiach s inými tak, aby sme boli čoraz viac „Jemu podobní“.
Sestry a bratia, ako sa dotýka ono stretnutie Jákoba a Ézava, nad ktorým spoločne uvažujeme, konkrétne nás dnes? V Česku a iných európskych krajinách sa už určitú dobu vedie viac či menej kultivovaná diskusia o prijímaní resp. neprijímaní ľudí prichádzajúcich k nám z neeurópskych krajín. Ako sa zdá, je to téma, na ktorú zatiaľ ako EÚ nevieme nájsť jednoznačnú odpoveď, ba často, bohužiaľ, ani spoločnú reč. Čo nové nám k tejto téme dokáže povedať náš dnešný kázňový text a to, čo sme si hovorili o význame tváre iného? Tu nemáme priestor ani čas na podrobné analýzy a stratégie. Ako sa mi však javí vo svetle tohto biblického textu, aktuálna situácia nám poskytuje príležitosť vidieť v tvári imigranta tvár vzácneho iného. Tvár iného, ktorá nás otvára hlbším vzťahom. Tvár iného, v ktorej máme možnosť vidieť tvár Božiu. Tvár iného, ktorá nám umožňuje uskutočňovať svoje ľudstvo – ktorá nám pomáha byť pravými ľuďmi. Nebude to ľahké. Každé stretnutie s iným človekom je totiž dobrodružstvom s otvoreným koncom a prináša značné riziko. Napokon, podobne na tom bol i Jákob, keď sa pripravoval na stretnutie s Ézavom. Nikdy nemôžeme vopred vedieť, či naše stretnutia s inými ľuďmi dopadnú dobre – či nás tvár iného skutočne otvorí hlbšiemu vzťahu, alebo či už aj existujúci vzťah úplne zničí; či nám sprístupní tvár Božiu, alebo či nás vystaví úškľabku toho Zlého; či nám pomôže realizovať naše ľudstvo, alebo či nás skôr zdeformuje a pošramotí. Do dobrodružstva stretávania s inými však smieme vstupovať s vedomím, že s nami bude ten, ktorého poslaním bolo ukázať zmysel takýchto stretaní. Ukázať, že tvárou v tvár inému je možné prehlbovať naše vzťahy, uvidieť tvár Božiu i stávať sa skutočným človekom. To nech nám je nádejou! Amen.
Modlitba
Pane, ďakujeme Ti za to, že nám ako Jákobovi a Ézavovi dávaš možnosť stretávať sa s inými. Tieto stretnutia sú nie vždy pohodlné ani príjemné, niekedy sa bojíme, ako dopadnú. Prosíme Ťa o silu a inšpiráciu, aby sme v tvári iného človeka mohli vnímať Tvoju tvár, aby sme sa stávali rýdzejšími ľuďmi a aby sme mohli prehlbovať vzťahy medzi nami. Avšak nadovšetko nás, prosíme, veď k tomu, aby sme tu dokázali byť pre druhého, či už prichádza z blízka či zďaleka. Hosana! Amen.
1. biblický text: Jn 1, 1-18