Uhříněves 10.5.2020 Ab 3,1-19 (Pavol Bargár)

Spievať Hospodinovi – napriek všetkému (Ž 98,1 a Abak 3,17-19a)

„Hoci figovník nekvitne a ovocia niet na viničoch, a sklame úroda olív, polia nedodajú potravy, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach. Ja radovať sa budem v Hospodinu, a jasať v Bohu mojej spásy. Hospodin Pán je moja sila, On jeleními robí moje kroky a vyvedie ma na moje výšiny.“ (Abak 3,17-19a)

Uhříněves, 10. 5. 2020 (9:00 a 11:00)

Milí priatelia v Kristovi,

Dnešná nedeľa je v liturgickom kalendári označená ako Cantate, „Spievajte!“ Tento názov odkazuje na začiatok žalmu 98, ktorý zaznel ako naše prvé biblické čítanie i ako introit: „Spievajte Hospodinu novú pieseň! Lebo vykonal divné veci.“ Biblický svedok nás vyzýva k radosti a oslave. Máme však my dnes, ako jednotlivci i ako zborové spoločenstvo, dôvody sa radovať? Prečo by sme mali spievať oslavné piesne? Pozrime sa naokolo, do širšej i vzdialenejšej spoločnosti. Áno, koronavírová situácia sa zlepšuje na mnohých miestach, vrátane našej krajiny. Život sa začína viac-menej opäť „normálne“ rozbiehať. Avšak na druhej strane sú tu aj skutočnosti, ktoré nás znepokojujú a dávajú málo dôvodov na radostný spev. Vidíme skupiny obyvateľstva, na ktoré sa zabudlo. Pandémia nie je len medicínsky jav, ale bude mať celkom istotne aj ekonomické, sociálne, politické a kultúrne dôsledky, ktoré sa budú týkať najširších vrstiev obyvateľstva – a to ešte dlhú dobu. A navyše si opäť začíname uvedomovať aj sucho, ktoré doteraz pre mnohých zostávalo v tieni koronavíru, no teraz na nás začína doliehať s o to väčšou intenzitou. Prečo by sme teda mali spievať radostnú pieseň Pánu Bohu na chválu? A môžeme to vôbec s úprimným svedomím?

Možno nám v našej situácii pomôže Abakuk so svojimi slovami, ktoré sme si prečítali pred chvíľou. Áno, je to vždycky riskantný podnik usilovať sa o hľadanie paralel či dokonca priamych súvislostí medzi svetom biblických svedkov a našimi vlastnými životmi. Preto sa o to teraz ani nebudem pokúšať. Stačí, keď povieme, že prorok a jeho ľud sa nachádzali v prekérnej situácii. Úroda na poli – kde nič, tu nič, po dobytku ani chýru ani slychu. Tieto obrazy chcú naznačiť, že život jednotlivca i spoločenstva bol vo vážnom ohrození.

Avšak prorok i napriek tomu – napriek všetkému – vyznáva, že sa chce a bude radovať v Hospodinovi, že s jasaním a plesaním bude za sprievodu strunného hudobného nástroja spievať svojho Bohu novú pieseň.

Bolo by prejavom lacnej viery a skratového myslenia, keby sme teraz prehlásili, že keď sa bol schopný radovať a spievať Bohu novú pieseň prorok Abakuk vo svojej ťažkej životnej situácii, prečo by sme to nemohli dokázať my v dobe koronavíru. Veď predsa na tom nie sme až tak zle! Áno, možno niektorí z nás nie sú na tom tak zle. Ale sú medzi nami aj takí, ktorí sú na tom rovnako zle, ako staroveký Izrael. A niektorí možno ešte horšie. A vôbec, je možné merať a porovnávať ľudské utrpenie, samotu, depresiu?

A preto skôr, než sa pokúšať o vyslovenie akýchkoľvek hotových odpovedí a rád, ponúkol by som nám radšej tri podnety na zamyslenie, ku ktorým, ako verím, nás naše dnešné texty – ako aj biblické svedectvá vôbec – vyzývajú. Po prvé, keď čítame tieto pasáže v kontexte súčasných udalostí vo svete, ako učeníci Ježiša Krista sme volaní k tomu, čo novozmluvné spisy označujú gréckym slovom metanoia. Tento evanjeliový výraz sa často prekladá ako „obrátenie“. To je do značnej miery zúžením významu tohto termínu, pretože vzbudzuje dojem, že sa týka len sféry náboženstva a konkrétne jeho prebudeneckých či znovuzrodeneckých podôb. Slovo meta pritom odkazuje na „zmenu“ a noia je odvodené od nous, čo znamená rozum, poznanie, myslenie. Ide teda o zmenu myslenia v tom najširšom zmysle – zmenu postojov, názorov a dokonca i hodnôt. Doba, keď sme nútene odlúčení od kontaktu s ostatnými ľudskými bytosťami, nepochybne ponúka príležitosť na takúto zmenu zmýšľania. Ako nevystavovať seba a svojich blízkych nebezpečenstvu nákazy a jej šírenia, no zároveň neprepadať zbytočnému strachu, izolácii a stavaniu ďalších zbytočných múrov medi ľuďmi? Ako sa vyhnúť ukazovaniu prstom a hľadaniu vinníkov? Ako v spoločnosti pôsobiť ako stmeľujúci prvok, ako prvok zmierenia a solidarity – a tak sa stať živým nositeľom onej radostnej piesne Pánovi? Táto doba sa pre nás môže stať príležitosťou pre hľadanie nových a nečakaných chodníkov a spôsobov, akými žiť v spoločenstve s tými, ktorým máme byť blížnymi. Je to príležitosť na prehĺbenie nášho nasledovania Majstra a Pána.

S touto zmenou zmýšľania súvisí druhý moment, ktorý chcem zmieniť, a tým je pokora. V bežnom používaní toto slovo nadobudlo pomerne podivné súvislosti. Za pokorného sa často považuje ten, kto je tichý, tvárny a so sklopeným zrakom prijme všetko to, čo na neho ostatní naložia. Biblické príbehy by sa však asi ani nemohli viac odlišovať od tohto obrazu. Stačí, keď si spomenieme na Abraháma alebo Mojžiša. Títo boli označení za pokorných pred Hospodinom, no pritom sa nezdráhali odvážne, až drzo zjednávať s Hospodinom o životy ostatných ľudí. Domnievam sa, že môžeme povedať, že pokorný človek je taký, ktorý si je na jednej strane vedomý svojho postavenia ako ľudskej bytosti, a pritom na strane druhej vie, že toto postavenie so sebou prináša určitú dôstojnosť, práva a povinnosti – ktoré má on sám i ostatní ľudia. A preto je ochotný sa za svojich blížnych postaviť.

Slovo pokora sa latinsky povie humilitas. Tento výraz etymologicky súvisí so slovom humus, čo znamená pôda či zem. Táto súvislosť nám pripomína, že ako ľudia sme boli stvorení zo zeme a so zemou sme aj neustále spätí. Bez zeme, bez ostatného stvorenia by sme nemohli prežiť. Súčasná situácia nám zdôrazňuje, že to, čo sa deje v jednom kúte zeme, má takmer okamžitý dopad po celom svete. Navyše, ako sme sa osobne mohli presvedčiť počas oných takmer dvoch mesiacov, keď sme sa nemohli osobne schádzať na bohoslužbách, ako ľudia zostávame telesnými bytosťami vyžadujúcimi osobný kontakt. Ten nedokážu nahradiť ani tie najmodernejšie technológie a médiá. Pokora vo svetle súčasnej situácie tak znamená byť si vedomí, že nie sme pánmi stvorenia, ale jeho súčasťou. Nesieme však zodpovednosť za stvorenie i jeden za druhého. A všetci spolu i s celým stvorením môžeme spievať Pánovi novú pieseň.

A napokon, naše dnešné biblické texty i naša skúsenosť nasledovníkov Ježiša Krista v dobe koronavíru nás pozýva k dôvere. Veríme v Boha, ktorému na nás záleží, ktorý sa o nás stará, plače spolu s nami a raduje sa z našich radostí. Tento Boh sa nás nevzdá a zostáva s nami aj vtedy, keď cítime, že všetko naokolo na nás drvivo dolieha. Nie je rozhodujúce, aké sú okolnosti, nie je rozhodujúce, kedy a či sa nám podarí nájsť vakcínu na koronavírus, Boží postoj k nám sa nemení. Neprestajne túži po tom, byť s nami v intímnom spoločenstve, ktoré zahŕňa tento časopriestor, no presahuje jeho hranice. Toto presvedčenie o neprestajnej Božej prítomnosti bolo nepochybne presvedčením aj prvých Ježišových učeníkov, keď premýšľali o smrti a vzkriesení svojho Majstra. Je podivuhodné a možno ironické, že vrchol pandémie sme zažívali v dobe, keď sme slávili Veľkú noc – sviatok Vzkriesenia Ježiša Krista. Vrchol pandémie symbolicky prišiel vtedy, keď zomierajúci Ježiš odovzdával svoj život do rúk svojho Boha, ktorému bezpodmienečne dôveroval. Bolesť, utrpenie, ba ani smrť nemajú posledné slovo. O tom nás presvedčuje svedectvo, že Boh sa k životu Ježiša z Nazareta priznal, keď ho vzkriesil z mŕtvych.

Milé sestry a bratia, to je evanjeliovým posolstvom aj pre dnešnú nedeľu. Boh Ježiša Krista sa priznáva aj k nám a ponúka nám spoločenstvo so sebou, a tým dar života. Chce byť aj s tými, čo izolovaní v karanténe. Chce byť aj s tými, na ktorých zabúda systém sociálneho zabezpečenia. Chce byť aj s tými, čo stoja v prvej línii. Chce byť aj s tými, na ktorých doliehajú účinky sucha. Chce byť jednoducho so všetkými. V tejto nádeji smieme aj v dobe koronavíru – napriek všetkému – radostne spievať Hospodinovi novú pieseň. Amen.

Pane, ďakujeme, že si s nami, ďakujeme, že nezabúdaš na nikoho z nás, že Ti záleží na všetkých. Prosíme Ťa o dar nového zmýšľania, o pravú pokoru a o základnú dôveru v Teba a v to, že náš život má zmysel. Daj nám silu, tvorivosť a energiu spievať Ti spolu s celým stvorením novú pieseň. Amen.