Veľké skutky Hospodinove (Zj 15,3 a Ž 111; Nedeľa vďakyvzdania za úrodu, VP + voľba kazateľa)
Uhříněves, 2. 10. 2022
„Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé sú Tvoje cesty, Kráľu národov!“
Milí priatelia v Kristovi,
Verš z knihy Zjavenia Jánovho, ktorý som zvolil za základ dnešného biblického výkladu – či ak chcete kázne – bol vylosovaný v rámci Hesiel JB ako heslo pre mesiac október. Je zasadený do kontextu videnia o (v slovenskom evanjelickom preklade) „siedmich pliagach“ či pohromách. Pisateľ knihy vidí čosi ako sklené more zmiešané s ohňom, na ktorom stoja tí, čo zvíťazili nad šelmou a oslavujú Boha piesňou Mojžišovou a Baránkovou: „Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľu národov! Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!“ (v. 3). V týchto slovách zaznievajú ozvuky, ba dokonca priame odkazy na tú oslavu, ktorá zaznieva zo 111. žalmu, ako sme ho počuli pred chvíľou.
Z oboch týchto textov pred nami vystupujú do popredia slová o veľkých skutkoch Hospodinových. Spoločne sme nad nimi uvažovali aj nedávno v jednom zamyslení nad dennými Heslami JB. Vtedy som napísal niečo v tom zmysle, že táto mocná teologická šifra predstavuje jeden zo základných kameňov identity Božieho ľudu. Izrael je vyzývaný k rozpomínaniu sa na to, čo pre nich Pán Boh vykonal. Bolo by však veľkou chybou domnievať sa, že je to výzva k zahľadenosti do minulosti. Dozadu hľaď a utápaj sa v žiali či nostalgii, aké to kedysi bolo krásne a ako to dnes nestojí za nič. Vôbec nie! Takáto retrotopia, idealizovaná skutočnosť, ktorá nikdy neexistovala, je biblickému svedectvu na míle vzdialená.
Spoločenstvo Božieho ľudu má pamätať na veľké skutky Hospodinove, pretože od týchto skutkov sa odvíja to, kým oni samotní sú. Tým hlavným a základným skutkom Hospodinovým je pre Izrael totiž exodus – udalosť vyslobodenia z egyptského zajatia, ako o nej minulú nedeľu kázal Jirka. Pripomienka udalosti z minulosti sa tak zároveň stáva povolaním pracovať na svojej budúcnosti. Exodus je totiž modelom vyslobodenia, aby človek mohol žiť v slobode a spoluutvárať – z moci Ducha Božieho – kým je a má byť ako Božie stvorenie. Nie je to len obyčajný aktivizmus vyrastajúci z nadšenia a ľudskej horlivosti. Výhľad života v slobode je totiž presvetlený nádejou, že každý z nás je súčasťou stvorenia, ktoré Pán Boh aktívne privádza k premene a naplneniu. Súčasťou pripomienky o veľkých skutkoch Hospodinových je dôraz, že naše životy nesmerujú k ničote, ale k zmierenému spoločenstvu s Bohom, ostatnými ľuďmi i celým stvorením.
Pre nás kresťanov je takouto zásadnou udalosťou vyslobodenia, takýmto mocným skutkom Hospodinovým, udalosť vzkriesenia Ježiša z Nazareta, Krista, Baránka Božieho. Aj preto pisateľ Zjavenia Jánovho v onom zmieňovanom videní hovorí o „piesni Mojžišovej a piesni Baránkovej“. Aj my sa máme na čo rozpomínať, a tým zároveň aktívne hľadieť do budúcnosti. Rozpomínanie sa na budúcnosť. Hoci táto fráza znie paradoxne, je základom identity kresťana. Kristovo vzkriesenie, ten veľký skutok Hospodinov, otvára a vytvára budúcnosť pre celé stvorenie.
Pri takomto uvažovaní o veľkých skutkoch Hospodinových však, sestry a bratia, musíme mať na zreteli dve skutočnosti. Po prvé, cirkev nikdy nenahradila židovský národ ako zásadných nositeľov pamiatky na veľké skutky Hospodinove. Ako kresťania sme z milosti Božej vstúpili do Božieho príbehu s Izraelom; skrze Žida Ježiša sme sa stali jeho súčasťou. Povedané slovami apoštola Pavla z listu Rimanom, ako planá oliva sme boli vštepení do kmeňa šľachetnej olivy (R 11). Chorál svedectiev o veľkých skutkoch Hospodinových sa tak stal bohatším a pestrejším. Toto rozpoznanie nás má viesť k vďačnosti a ochote učiť sa od ostatných – predovšetkým našich židovských sestier a bratov – a oslavovať Boha spolu s nimi.
Druhým momentom hodným povšimnutia je, že obraz „veľké skutky Hospodinove“ zrejme mal predstavovať niečo iné pre izraelský ľud než je to pre nás dnes. Izrael bol malým národom žijúcim v zovretí neustáleho mocenského nároku zo strany susedov, ako napríklad Egypt, Asýria alebo Babylon. Ba čo viac, ako sme už zmienili, exodus – vyslobodenie z egyptského zajatia – bol spomienkou otrokov, ľudí bez práv, spoločenského postavenia či politickej moci. My sa nachádzame v zásadne inej situácii. Hoci prežívame rôzne problémy, úzkosť a neistoty, v mnohých ohľadoch sme privilegovaní a nezriedka máme bližšie k tým mocným než k chudobným a prehliadaným. Úloha, pred ktorou stojíme, preto spočíva v starostlivom rozlišovaní toho, čo pre nás dnes predstavujú v danej konkrétnej situácii veľké skutky Hospodinove. Znamená to – uznávam, že veľmi vyhrotenie povedané – rozlišovať, kedy sme „otrokmi“ a kedy sme skôr „otrokármi“.
Milí priatelia v Kristovi, čo je však bytostne dôležité v tomto procese rozlišovania je brať veľké skutky Hospodinove vždy so všetkou vážnosťou. Nepovažovať ich za vec minulosti, za báje, ktoré nemajú vplyv na naše životy. Ak totiž vnímame samých seba ako stojacich v línii Izraela, Ježiša, prvej cirkvi a všetkých svedkov viery, potom sú tieto skutky súčasťou aj našich osobných príbehov – ba čo viac, naše príbehy sú na nich založené. A to má zároveň vplyv na formovanie našej budúcnosti, ako sme už povedali. Človek je totiž volaný pristupovať k životu s nádejou, že je v Božích rukách, že jeho existencia má zmysel.
A aké sú teda tieto veľké skutky Hospodinove pre nás konkrétne? Som si istý, že každý z nás by mohol uviesť niečo iné, za čo je vďačný a čo zásadným spôsobom spoluutvára to, kým daný človek je. Ja tu však teraz zmienim niečo iné. Dnešná nedeľa je mimoriadna prinajmenšom v troch ohľadoch. Po prvé, spoločne sa ohliadame späť na tých desať rokov, ktoré sme strávili s Jirkom a Maruškou Ortovcami. Sme za ten čas vďační – sme vďační za našu farársku rodinu – a zároveň s nádejou a očakávaním hľadíme smerom k budúcnosti. Po druhé, na dnešnú nedeľu pripadlo poďakovanie za úrody zeme. To je sviatok, keď si snáď viac než inokedy uvedomujeme samých seba ako súčasť stvorenia. Uvedomujeme si, že bez stvorenia by sme nemali šancu prežiť. A uvedomujeme si zničiteľnosť a vyčerpateľnosť stvorenia. Naozaj? Uvedomujeme si to skutočne? Ako vnímame veľké skutky Hospodinove v našom vzťahu k stvoreniu? To je otázka, ktorú si čoraz častejšie budeme musieť klásť – a snažiť sa na ňu nachádzať čo najkonštruktívnejšie odpovede.
A napokon po tretie, spoločne sme dnes pozvaní sláviť Večeru Pánovu, zhromaždiť sa ako súrodenci okolo Kristovho stola. To je veľký skutok Hospodinov v pravom zmysle slova – Pán Boh totiž pozýva všetkých bez rozdielu a zdarma ponúka prijatie a život. Táto hostina, symbol Božieho prijatia, tak pôsobí na jednej strane podvratne, keď narušuje ľudské hierarchie a vytvorené bariéry. Zároveň je však bytostne tvorivou udalosťou, pretože obraz Božej budúcnosti nielen načrtáva, ale ju zároveň aj vytvára. A my z milosti Božej smieme byť toho súčasťou. „Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľu národov! Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!“ Amen.