O nás Program Kontakt Fotogalerie Mapa Staršovstvo
Interiér Exteriér Farní sbor Českobratrské církve evangelické v Uhříněvsi a Říčanech
Banner

26.5.2013 1 Kor 13,1-3 (Stephen Apollo Kariuki) slovensky

Kázání zde ke stažení 

 

VÝZVA K LÁSKE A MILOVANIU  [Text – 1 Kor 13:1-13]

Je to pre mňa radosť, že tu s vami dnes ráno môžem byť a že spolu môžeme oslavovať Boha. Veľmi ma teší, keď viem, že všetci z nás sme aj napriek odlišnému pôvodu skutočne Božími deťmi, a keď sa tešíme z prítomnosti Božej, tešíme sa zároveň aj z prítomnosti svojich blížnych navzájom.

Žijeme vo svete, ktorý nás HLASNE volá k individualizmu. Mosty spájajúce ľudí sú ničené a nahrádzajú ich vysoké múry oddeľujúce ľudí od seba navzájom.  Svet nás volá k tomu, aby sme si zakryli svoje uši pred nárekom ostatných a zavreli oči pred ich mukami.  Taktiež nás veľmi hlasne volá k tomu, aby sme si zakryli uši pred piesňami víťazstva, ktoré ostatní spievajú, a aby sme zavreli oči pred príbehmi úspechu druhých ľudí.

Tam, kde nás svet volá k SEBE SAMÝM, Boh nás volá k OSTATNÝM. Keď svet hovorí "Staraj sa sám o seba", Boh hovorí "si strážcom svojho brata". Toto, sestry a bratia, je výzva Božia, ktorá je výzvou k LÁSKE a k MILOVANIU.

Láska je tým najlepším ukazovateľom toho, že patríme Kristovi. Láska je základným princípom kresťanstva. To znamená, že ak z kresťanstva odstránime LÁSKU, kresťanstvo okamžite zahynie! Takže, milé sestry a bratia, keď nás Boh volá k sebe, vlastne nás volá k LÁSKE, pretože sám je LÁSKOU.

Láska je pozvaním k tomu, aby sme zvrhli z tŕonu SAMÝCH SEBA a dali prednosť INÉMU. Pavol nám hovorí v Liste Filipským 2:3-4, “Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých."

Láska je pozvaním k ZOSTÚPENIU z hory vlastného EGA a k VYSTÚPENIU na horu INÉHO.

Láska je pozvaním k odstráneniu pozornosti od SEBA SAMÉHO a k POUKÁZANIU na INÉHO.

V Písme vidíme, že Boh povoláva Abraháma do veľkosti a zasľubuje mu požehnanie; v Gen 12:2 mu hovorí: "Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním!"   

Sestry a bratia, práve o tomto je láska!  Boh nepožehnal Abraháma preto, aby ten bol najbohatším žijúcim človekom na zemi, ale požehnal ho, aby Abrahám mohol byť požehnaním pre OSTATNÝCH!

To isté vidíme, keď apoštol Pavol píše do Korintu (2 Kor 1:3-4): "Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou nás aj Boh potešil." Boh nás nepotešuje preto, aby sme sa cítili príjemne, ale aby sme potešovali INÝCH, ktorí majú rovnaké problémy.

Boh nás neobdaruje mocou preto, aby sme mohli byť mocnými a používať túto moc na zastrašovanie ostatných. Nie, On nám dáva moc na to, aby sme prostredníctvom nej mohli slúžiť slabým.

Boh nás neobdaruje múdrosťou preto, aby sme sa stali najmúdrejšími a najučenejšími. Dáva nám múdrosť k tomu, aby sme BOLI SVETLOM pre tých, ktorí sú v temnote nevedomosti.

Boh nám nedáva majetok, aby sme boli boháčmi. Dáva nám ho na to, aby sme mohli zlepšovať životy tých, ktorým nebolo nadelené toľko zdrojov.

To znamená, že Boh nedáva požehnanie bez toho, aby mal na pamäti INÉHO.  Nie divu, že nám dáva duchovné dary na to, aby slúžili nám samotným, ale INÝM a ešte viac cirkvi na jej zušľachtenie.

Ktosi raz veľmi správne povedal: "Radosť zo života nie je ani tak o tom, akí sme šťastní či požehnaní, ale aký šťastní a požehnaní sú kvôli nám ostatní."

A niekto ďalší povedal, že nič nestrácame tým, keď sme ostatným pomohli.  A naozaj, sviečka nestratí nič zo svojho svetla, keď zapáli inú sviečku. Príslovia 11: 24-25 hovoria, “Jeden rozhadzuje a ešte mu pribúda, kým druhý šetrí viac ako treba a zakúša núdzu. Štedrý človek zbohatne, kto však dáva piť druhému, sám dostane piť.

Aká veľká je to pravda! Ktokoľvek občerstvuje druhých, sám bude občerstvený!  Sestry a bratia v Pánovi, bolo nám odpustené, aby sme odpúšťali, sme milovaní, aby sme milovali, boli sme potešení, aby sme potešovali, prijatí, aby sme prijímali, bolo nám dané, aby sme dávali!

Pretože práve tým, že občerstvujeme iných, sme aj sami občerstvení. Tým, že odpúšťame iným, je nám odpustené. Tým, že milujeme, sme aj sami milovaní. Tým, že potešujeme, sme aj sami potešovaní. V prijímaní druhých sme aj sami prijímaní a v procese dávania aj sami dostávame.

V Afrike zvykneme hovoriť, že ak konáte dobro iným, robíme ho aj sebe, a práve tak ak robíme zlo druhým, robíme ho aj sebe. Pretože apoštol Pavol píše v Liste Galaťanom 6:7, “Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať. Lebo čo človek rozsieva, to bude aj žať."

Sestry a bratia, kiež nám sám Boh pomáha dbať na výzvu k láske a milovaniu. Boh nás volá k sebe; volá nás k Láske a milovaniu. Zakončím modlitbou Františka z Assissi, ktorý žil na prelome 12. a 13. storočia a ktorý sa bál Boha a miloval ostatných:

Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.

Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť.

Odpustenie, kde sa množia urážky.

Vieru tým, čo pochybujú.

Nádej tým, čo si zúfajú.

Svetlo tým, čo tápu v tmách.

Radosť tým, čo smútia.

Ó Božský Majster,

daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali;

skôr chápať iných, než aby mňa chápali;

skôr milovať iných, než aby mňa milovali.

Pretože len keď dávame, nadobúdame.

Len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia.

Len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu.